Aktuálne informácie z Európskeho Parlamentu




Klimatický predpis EÚ

 

zachytávanie uhlíka de facto zvýši cieľ redukcie emisií do roku 2030 na 57%

cieľ na rok 2040 by mal vychádzať z tzv. rozpočtu Únie na emisie skleníkových plynov

nový vedecký orgán na úrovni EÚ zameraný na monitorovanie dosahovaného pokroku

Nový klimatický predpis EÚ zvyšuje cieľ redukcie emisií do roku 2030 zo 40% na aspoň 55% v porovnaní s úrovňami v roku 1990. S pomocou zachytávania uhlíka by mohli emisie klesnúť až o 57%.

Európsky parlament vo štvrtok pomerom hlasov 442 (za): 203 (proti): 51 (zdržalo sa hlasovania) schválil nariadenie, na ktorého znení sa v apríli dohodli poslanci so zástupcami členských štátov. Klimatický predpis EÚ premieňa politický prísľub Európskej zelenej dohody o dosiahnutí klimatickej neutrality v Únii do roku 2050 na záväzok. Nová právna úprava zároveň prináša európskym občanom a podnikom právnu istotu a predvídateľnosť, aby sa na prechod ku klimatickej neutralite mohli náležite pripraviť. Po roku 2050 by sa EÚ mala usilovať o dosiahnutie záporných emisií.

Ambicióznejší cieľ na rok 2030

Súčasný cieľ EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 40% v porovnaní s rokom 1990 by sa mal na základe nového klimatického predpisu EÚ zvýšiť aspoň na 55%. Komisiou pripravovaný návrh nariadenia o využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF) - zameraný na regulovanie emisií a ich zachytávanie pri využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve - by mal podporiť zachytávanie uhlíka v EÚ a de facto zvýšiť cieľ redukcie emisií do roku 2030 až na 57%.

Rozpočet EÚ na emisie skleníkových plynov a cieľ na rok 2040

Cieľ Únie v oblasti znižovania emisií do roku 2040 by mala Komisia navrhnúť do šiestich mesiacov po prvom globálnom hodnotení, ktoré by sa na základe Parížskej dohody malo uskutočniť v roku 2023. Poslanci presadili, aby exekutíva EÚ zverejnila odhad maximálneho množstva emisií skleníkových plynov, ktoré bude možné v EÚ vypustiť bez ohrozenia záväzkov vyplývajúcich Únii z Parížskej dohody. Toto množstvo, označované tiež ako rozpočet EÚ na emisie skleníkových plynov, by malo byť jedným z kritérií definovania nového cieľa na rok 2040.

Komisia do 30. septembra 2023 a následne každých päť rokov zhodnotí kolektívny pokrok dosiahnutý všetkým krajinami EÚ. V hodnotení sa zameria aj na konzistentnosť vnútroštátnych opatrení s cieľom EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.

Európska vedecká poradná rada pre zmenu klímy

Poslancom sa s cieľom zaistiť nezávislé vedecké poradenstvo podarilo presadiť zriadenie Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy. Úlohou nového orgánu bude monitorovať dosiahnutý pokrok a sledovať konzistentnosť politík EÚ s cieľmi klimatického predpisu a medzinárodnými záväzkami Únie.

Vyhlásenie spravodajkyne

„Som hrdá na to, že konečne máme klimatický predpis. Potvrdili sme cieľ čistého zníženia emisií do roku 2030 aspoň o 55%, na základe našej dohody s Komisiou však pôjde skôr o 57%. Bola by som radšej, ak by sme zašli ďalej, ale toto je dobrá, na vede založená dohoda, ktorá prinesie veľké zmeny. EÚ musí v nasledujúcej dekáde znižovať emisie výraznejšie ako v predchádzajúcich troch desaťročiach dokopy. Máme nové a ambicióznejšie ciele, ktoré môžu byť pre viacero krajín inšpiráciou na zintenzívnenie úsilia,“ vyhlásila spravodajkyňa Jytte Guteland (S&D, SE).